Úvod 
Aktuality 

Literatura
Odkazy
Slovník

D. Jurkovič 
Galerie
Práce

Publikace
Výstavy
Životopis

Dřevěnice
Dům Orságů - Vraneckých
Maramures ( Rumunsko )
Zakopane ( Polsko )

Modranská kapitola v diele Dušana Jurkoviča



V rámci Roku Dušana Jurkoviča vydal Spolok architektov Slovenska vo Vydavateľstve SAS, s podporou Fondu výtvarných umení publikáciu Architekt Dušan Jurkovič - Modranská kapitola v diele Dušana Jurkoviča. Prinášame z nej niektoré zaujímavé informácie.
Tohto roku v decembri uplynie šesťdesiat rokov od smrti zakladateľskej osobnosti slovenskej modernej architektúry Dušana Sama Jurkoviča (23. 8. 1868, Turá Lúka – 21. 12. 1947, Bratislava). Pri tejto príležitosti chcel Spolok architektov Slovenska dôstojne pripomenúť a osláviť jeho život i dielo, preto vyhlásil rok 2007 za Rok Dušana Jurkoviča. Meno a význam Dušana Jurkoviča sú pomerne dobre známe aj širokej verejnosti, a to aj vďaka každoročne udeľovanej cene nesúcej jeho meno za najlepšie práce v oblasti architektúry a urbanizmu. Jurkovičovým najznámejším dielom je iste mohyla generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle (Jurkovič bol otcom myšlienky pochovať Štefánika na Bradle, navrhol aj prvú úpravu jeho hrobu a v tejto súvislosti vyznal: „Ja pre svoju osobu pokladám pohreb generála Štefánika na Bradle za svoj najväčší a najodvážnejší umelecký čin“.), ale boli to aj kúpeľné stavby v Luhačoviciach, či vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny v Haliči. Stopy tvorivého génia architekta tak nájdeme nielen na Slovensku, ale aj v Čechách a na Morave, kde sa presadil už pred prvou svetovou vojnou, a aj v Poľsku.
Na Slovensku vypracoval Dušan Jurkovič pomerne veľa návrhov pre viacerých stavebníkov aj v známom a malebnom malokarpatskom vinohradníckom meste Modra, a to v rozpätí takmer päťdesiatich rokov. Nie všetky návrhy sa dočkali realizácie, no napriek tomu sa tu nachádza viacero jeho zaujímavých diel, ktoré sa zachovali a zaslúžili by si väčšiu pozornosť. Zverejnenie tých neznámych by malo byť aj súčasťou aktivít Roka Dušana Jurkoviča.
K Modre viazali Jurkoviča aj príbuzenské vzťahy – žila tu jeho neter, ktorá spolu s manželom učiteľom Michalom Štetkom ako stavebníci realizovali podľa jeho návrhov niekoľko zámerov. Nad Modrou v mestskej časti Kráľová pôsobil ako evanjelický duchovný takmer štyridsať rokov Jurkovičov starší brat Vladimír.
Prvou Jurkovičovou prácou v Modre bol evanjelický sirotinec. Návrh pochádza z roku 1911 a stavba bola realizovaná v roku 1913. Štýlovo je možné túto zaujímavú secesnú stavbu priradiť k tzv. Modern Style, ako sa nazýva anglický prúd tohto štýlu zo začiatku dvadsiateho storočia.
...Ďalšími stavebnými aktivitami Dušana Jurkoviča v Modre boli návrhy sokolovne a slnečného kúpeľa. Zatiaľ čo návrh sokolovne sa neuskutočnil, slnečný kúpeľ sa nachádzal v rekreačnej oblasti Harmónia.
Pretože po roku 1918 sa Modra stala sídlom okresu, vznikla potreba vytvoriť pre jeho fungovanie aj priestorové podmienky. Okrem iného bolo treba vyriešiť ubytovanie tu pôsobiacich a nových úradníkov. Preto vybudovali na terajšej Zochovej ulici Úradnícke domy, Modranmi nazývané aj Mestské domy. Návrh pochádza z roku 1923 a realizácia prebiehala v rokoch 1924 až 1927.
...Jurkovičov rukopis nesie stavba domu pre manželov Štetkovcov vo vinohradoch nad Modrou, známa ako dom v Hamrštíle. Stavba bola dohotovená v roku 1928 a hoci sa doposiaľ jeho autorstvo na základe dokumentov nepodarilo jednoznačne potvrdiť, možno predpokladať jeho podiel na návrhu. Dlhoročným Jurkovičovým spolupracovníkom na mnohých významných stavbách, akou je napr. aj mohyla generála Štefánika na Bradle, bol pražský architekt a staviteľ Jan Pacl. Jurkovič nebol často podpísaný na výkresoch pre stavebné povolenie, ktoré sa zachovali v archívoch. Ani pri spolupracovníkoch arch. J. Mergancovi a O. Klimešovi sa na vykonávacích projektoch nevyskytovalo jeho meno.
...Zaujímavým objektom je dom rodiny Štetkovcov na Štúrovej ulici v meste teraz známy ako Wanda Arias Galery, alebo ako vinohradnícky dom s galériou.
Ďalším objektom pravdepodobne z Jurkovičovej dielne je dom pre ev. farára M. Hodžu za nemeckým ev. kostolom. Projekt je podpísaný dvojicou Merganc – Klimeš z roku 1924 a označený ako typ č. VII. Dušan Jurkovič sa celý život systematicky venoval riešeniu otázky zdravého a cenovo prístupného bývania a v tejto súvislosti mal vypracovaných viacero typov rodinných domov vo forme katalógov. V tomto prípade pravdepodobne môže ísť o jeden z jeho návrhov, ktorý rozkreslili jeho spolupracovníci, s ktorými spolupracoval na viacerých projektoch. Ich najznámejším spoločným dielom je stavba Sanatória Dr. Kocha v Bratislave na Partizánskej (pôvodne Vegelínovej) ulici z roku 1930. Ide o jednu z najkrajších stavieb slovenskej moderny z medzivojnového obdobia. Na škodu veci v tomto prípade jej súčasný majiteľ uvažuje o prístavbe, ktorá, aj pri najlepšej snahe, môže dielu len ubrať na jeho kráse.
Zaujímavým objektom, ktorý Dušan Jurkovič navrhol pre rodinu Štetkovcov, je ich rodinná hrobka pri obvodovej stene mestského cintorína.
...Z pamätníkovej tvorby v modranskej oblasti možno pripomenúť pamätník botanikovi a ev. farárovi J. Ľ. Holubymu na mestskom cintoríne v Pezinku, ktorého vnučkou bola Jurkovičova neter pani Elena Štetková. Tento objekt z roku 1936 je často publikovaný aj v knihách a katalógoch o Dušanovi Jurkovičovi a aj po rokoch prekvapí svojim nadčasovým dizajnom, monumentálnym výrazom napriek striedmej kompozícii a veľmi dobrým stavom.
Na modranskom cintoríne sa nachádzajú aj ďalšie náhrobníky, ktoré - na základe ústnych informácií, porovnaní foriem a materiálov i spoločenských súvislostí - možno pripísať Dušanovi Jurkovičovi.
Prekvapivý je veľký počet Jurkovičových návrhov a realizácií v Modre. Jurkovičov vklad do stavebného obrazu mesta je o to významnejší, že v Modre známej svojim konzervatívnym prostredím sa vyskytuje pomerne málo realizácií modernej architektúry prvej polovice 20. storočia.
O tom, že si Jurkoviča vedia vážiť aj za hranicami Slovenska, svedčí tabuľa umiestnená pri vstupe do jeho vlastnej vily z roku 1906 v Brne, podľa ktorej tu Dušana Jurkoviča pokladajú za zakladateľa modernej českej architektúry.

Zdroj: www.archinet.sk

 

 

www.jurkovic.cz    Dušan Jurkovič - Básník dřeva. Valašské domy, Dřevěnice, Roubenky, Sruby, Lidová architektura, Národní sloh.